Kriváň

Symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov, významný motív poézie štúrovského pokolenia. Aj takto by sa dal opísať tento impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny.

Kriváň je jeden z najvyšších vrchov Slovenska, meria 2 494,7 metrov. Vedú naň dve výstupové trasy, jedna z Troch studničiek a druhá od Jamského plesa. Obe sa spájajú v sutinovom Krivánskom žľabe. Na vrchole víta turistov drevený dvojramenný kríž a, samozrejme, impozantný kruhový výhľad.

Prvý človek, ktorý sa rozhliadol z krivého vrcholu Kriváňa, bol asi povolaním baník. Jeho meno sa v historických análoch neuvádza. Poznáme však identitu banského podnikateľa a kňaza Jonáša Andreja Czirbesa zo Spišskej Novej Vsi, ktorý o svojom pamätnom výstupe v auguste 1772 zanechal písomné svedectvo. Týka sa kontroly haviarov dolujúcich rudu v blízkosti vrcholu. V roku 1840 sa na Kriváň vyštveral saský kráľ Fridrich August II., sprevádzaný liptovskou šľachtou. Na jeho počesť na vrchole umiestnili liatinový pomník v tvare obelisku so znakom Saska a pozlátenou korunkou navrchu. V roku 1856 ho poškodil blesk, zvyšok sa stal predmetom vandalstva. Podľa policajnej správy panslávi z okolia zbavili pomník korunky, a čo zostalo, zhodili do priepasti v roku 1861 účastníci národnej vychádzky.

Kriváň je prinajmenšom od čias Ľudovíta Štúra národným vrchom Slovákov. Skupina národovcov, medzi ktorými nechýbal samotný Štúr, vyjadrila svoj vrúcny vzťah k tomuto štítu výstupom na vrchol počas pamätnej národnej vychádzky, ktorá sa konala 16. augusta 1841. V roku martinského memoranda, teda v roku 1861, sa odštartovala tradícia národných výstupov na Kriváň, ktoré majú pevné miesto v letnom pláne tatranských turistických podujatí. O popularite tohto tatranského štítu svedčí aj to, že je vyobrazený na eurominciach nominálnej hodnoty 1, 2 a 5 centov.

Kriváň je typický(vyplýva to už z jeho názvu) tým, že je krivý. Podľa povesti ho skrivila nebeská dopravná nehoda. V siedmy deň stvorenia sveta si Boh sadol a pozeral na svoje dielo. Videlo sa mu, že čosi chýba. Vyslal preto svojho najšikovnejšieho anjela, aby ešte po svete rozhodil za vrece prírodných krás. Keď nebeský posol priletel k vysokým štítom, podcenil výšku krajného končiara a zavadil o jeho vrchol krídlom. Končiar sa ohol a zostal krivý, preto dnes nesie meno Kriváň. Pri tejto nehode sa anjelovi roztrhlo vrece. Na skalnaté vrchy sa vysypali lesy, lúky, jazerá, bystriny a vodopád, do horskej krajiny svište, kamzíky, medvede, rysy a mnohé ďalšie zvieratá. Pohorie, ktoré neskôr ľudia nazvali Tatrami, tak dostalo viac prírodných krás ako iné kúty sveta.

Ako sme už spomenuli, každoročne sa konajú národné výstupy na Kriváň. V tom čase sa však na ňom nachádza strašne veľa ľudí a tak je skoro nemožné si vychutnať priam božskú panorámu, ktorú nám na svojom vrchole ponúka. Rovnako „hustá premávka“ je v podstate počas celej sezóny, keď sa na Kriváň rozhodne vystúpiť denne niekoľko desiatok až stovák ľudí. My sme sa preto rozhodli pre nočný výstup a mohli si tak vychutnať nikým nerušený východ slnka. Ak sa i vy rozhodnete pre tento variant výstupu, nezabudnite sa vybaviť okrem iného baterkami a teplým oblečením.

Fotogaléria z výstupu

Turistické trasy

Záznam bol poslaný Turistika. Ulož ako záložku odkaz.