Tichá a Kôprová dolina

Tieto dve doliny s rozlohou 8443 hektárov tvoria súvislý, prísne chránený celok. Nachádzajú sa na rozhraní Západných a Východných Tatier, v podstate uprostred Tatranského národného parku. Obe tieto doliny boli v roku 1991 vyhlásené za Národné prírodné rezervácie.

Tichá a Kôprová dolina patria medzi klenoty Európy. Nachádzajú sa tu majestátne štíty i hlboké pralesy, ktoré sú domovom množstva vzácnych druhov živočíchov a rastlín. Domov tu má aj kamzík vrchovský tatranský, svišť horský tatranský, z hlodavcov sú to hrabáč tatranský či hraboš snežný. Tieto druhy nenájdete okrem Tatier nikde na svete. Okrem už spomínaných druhov tu našli útočisko aj tetrov hlucháň a tetrov hôlniak.

V tejto drsnej vysokohorskej krajine sa môžu nikým nerušené medvedie samice venovať výchove svojich mláďat. Potravy tu majú dostatok, a tak nedochádza ku žiadnym konfliktom s ľudmi a to aj napriek tomu, že je tu najväčšia populácia v celej republike. Toto miesto je jediným na Slovensku a možno aj v cele Európe,ktoré je dostatočne veľké a prísne chránené na to, aby tu medvede mohli žiť prirodzeným spôsobom.

My sme sa vydali na potulky týmito končinami v júly tohto roku. Naša cesta začínala i končila pri tabuli s nápisom Horáreň pred Tichou(960 m n.m.). Do Tichej doliny sme vstúpili po asfaltovej ceste(žltá značka), ktorá sa neskôr premenila na horské chodníčky vinúce sa popri Tichom potoku. Touto cestou sme pokračovali až na rázcestie pod Kasprovým vrchom(1 985 m n.m.), kde sme sa po krátkom oddychu vydali červenou cestou smerom k sedlu Závory. Keďže sa nám v sedle zhoršilo počasie, vytiahli sme z vakov pršiplášte a pončá a pokračovali v ceste. Len pár metrov pod sedlom sme narazili na kamzíka. Kvôli lepšiemu záberu som sa snažil prísť bližšie. Vo vzdialenosti asi 30 metrov ma kamzík svojim škrekom upozornil, že dnes nemá náladu na turistov a tak som jeho požiadavku rešpektoval. Nerušene si pochutnával na tráve a my sme sa vydali ďalej, teraz už po zelenej trase. Pod Hlinskou dolinou sme sa napojili na modrú trasu prechádzajúcu menšou sestrou Tichej doliny – Kôprovou dolinou. Rázcestie pod Grúnikom(1100 m n.m.) – posledná zastávka pred príchodom do cieľa. Na konci dňa „máme v nohách“ skoro 30km a výškové prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom bolo skoro 1000 metrov. Celú trasu sme prešli aj s prestávkami za približne 10 hodín. Aj napriek vyčerpaniu uzatvárame deň s vedomím, že sa sem ešte určite vrátime. Domov si odnášame krásne spomienky, ktoré nám budú pripomínať fotky z výletu.

Tichá a Kôprová dolina sú jedným z posledných miest v Európe, kde je možné sledovať zvieratá v ich prirodzenom prostredí a kde sa človek ocitá v objatí panenskej čistoty prírody. Neváhajte a vydajte sa aj vy na prechádzku touto čarovnou krajinou, kým tú možnosť ešte máme…

Záznam bol poslaný Akcie. Ulož ako záložku odkaz.